Druhy čiarových a 2D kódov:
História a súčasnosť

Z historického hľadiska niesli kódy pôvodne iba jednu informáciu, obvykle číslo. V posledných rokoch však kódy dokážu pojať a prenášať oveľa viac informácií, čo umožňuje efektívny prenos dát z databáz do prevádzok v priemysle, skladoch a pri evidencii.

Vývoj sa začal odchyľovať od pôvodného zámeru a začala sa ukladať celá položka. Prvým krokom v tomto smere bol štandard od spoločnosti Automotive Industry Action Group (AIAG) už v roku 1984. Jednalo sa o štandard na prepravu tovaru, ktorý definoval popis pomocou štyroch zložených kódov CODE 39. Pôvodne nosili informácie o čísle dielu, množstve, dodávateľovi a sériovom čísle. Napriek tomu k prvému 2D (dvojdimenzionálnemu) kódu dospel vývoj až v roku 1988 vďaka spoločnosti Intermec Corporation a jeho označenie bolo Code 49. Účelom vývoja 2D kódu bolo uloženie viac informácií pre priemyselné aplikácie na veľmi malej ploche. Tieto kódy sa najprv začali používať v lekárstve (napríklad krvné banky) a elektrotechnickom priemysle, kde bol vyžadovaný maximálny objem informácií na minimálnom priestore. Neskôr ich výhody začali využívať aj iné oblasti, kde priestor nebol obmedzením.

Do dnešných dní bolo vyvinutých a používa sa viac ako 20 rôznych 2D kódov a ich vývoj pokračuje. Avšak či nájdu také masové využitie ako napríklad EAN13, je otázkou budúcnosti.

Výhody čiarových a 2D kódov

Presnosť

Kódy predstavujú jednu z najpresnejších a najrýchlejších metód registrácie veľkého množstva dát. Pri ručnom zadávaní čísel a kódov pomocou klávesnice dochádza k chybe priemerne asi jednou z 300 zadaní. Pri čiarových kódoch sa chyba vyskytuje asi u jedného milióna, pričom je možné eliminovať chybu použitím kontrolnej číslice, ktorá overuje správnosť ostatných čísel v kóde. 2D kódy dokážu zaznamenať o tretinu viac údajov ako lineárne čiarové kódy a môžu byť tlačené elektronicky (digitálne). Matematická korekcia chybovosti, napríklad Reed-Solomonova korekcia, zaručuje presnosť čítania. Naopak lineárne čiarové kódy bývajú doplnené číslami pre "human" čítanie, takže keď nie je možné údaj prečítať, môžu sa dáta zadať do systému ručne. Pri 2D kódoch toto nie je možné, pretože nemajú textovú informáciu pod kódom.

Rýchlosť

Zadávanie pomocou klávesnice je veľmi pomalé v porovnaní s použitím snímačov kódov. Hovorí sa o trojnásobnom spomalení aj so zručnou pisárkou v porovnaní so snímačom kódu. Lineárne kódy sa čítajú laserovými snímačmi alebo kamerovými čítačkami. Laserové čítačky nie sú prispôsobené na čítanie 2D kódov.

Flexibilita

Technológia čiarových kódov zasahuje do všetkých odvetví priemyslu a je maximálne spoľahlivá. Veľakrát záleží len na materiáli, kde sú použité, pretože čiarový kód označený na povrchu môže byť čitateľný bezkontaktne aj za vysokého mrazu alebo naopak vysokej teploty, môže odolať kyselinám, vlhkosti, poveternostným vplyvom a pod.

Typy kódov

Ordinárny čiarový kód

Ordinárne čiarové kódy, známe tiež ako lineárne alebo jednorozmerné čiarové kódy, sú najstarším a najrozšírenejším typom čiarových kódov. Tieto kódy sa skladajú z rovnobežných čiar a medzier rôznej šírky, ktoré predstavujú dáta. Každý čiarový kód obsahuje redundantné dáta vo vertikálnom smere, čo znamená, že rovnaká informácia je opakovaná v celom výškovom rozsahu kódu. Tento princíp zaisťuje, že čiarový kód zostane čitateľný aj pri čiastočnom poškodení alebo znečistení.
Ordinárne čiarové kódy sa používajú najmä v maloobchode, logistike a skladovaní.
Výška stĺpcov v lineárnych kódoch môže byť zmenšená bez straty informácií, čo ich robí veľmi praktickými pre rôzne aplikácie. Vďaka svojej jednoduchosti a spoľahlivosti zostávajú ordinárne čiarové kódy naďalej dôležitým nástrojom pre automatizáciu a efektivitu v rôznych odvetviach priemyslu.

UPC (Universal Product Code):

Používaný predovšetkým v maloobchode v USA. Tento kód obsahuje 12 číslic a je široko rozšírený na označovanie spotrebného tovaru.

EAN (European Article Number):

Európska varianta UPC kódu, ktorá obsahuje 13 číslic. EAN kódy sú bežne používané v Európe a ďalších častiach sveta.

Code 39

Jeden z prvých alfanumerických čiarových kódov, ktorý môže kódovať ako číslice, tak písmená. Používa sa v rôznych priemyselných aplikáciách.

Code 128

Vysoko hustý čiarový kód, ktorý môže obsahovať rôzne typy dát vrátane čísel, písmen a špeciálnych znakov. Je často používaný v logistike a doprave.

ITF (Interleaved 2 of 5)

Používa sa na označovanie prepravných balíkov. Tento kód je tvorený iba číslicami a je obzvlášť odolný voči poškodeniu.

2D kódy

2D kódy (dvojdimenzionálne kódy) nesú informáciu ako v horizontálnom, tak aj vo vertikálnom smere, čo im umožňuje uchovávať väčšie množstvo dát na menšej ploche v porovnaní s lineárnymi čiarovými kódmi. Medzi najznámejšie typy 2D kódov patria:

QR kód (Quick Response Code)

Vyvinutý japonskou spoločnosťou Denso Wave v roku 1994. QR kódy sú široko používané v rôznych aplikáciách, vrátane marketingu, platobných systémov a sledovania výrobkov. Dokážu obsahovať alfanumerické znaky, čo umožňuje ukladanie URL adries, textov, telefónnych čísel a ďalších informácií.

Data Matrix

Tento kód, vyvinutý v roku 1989, je obľúbený najmä v oblasti elektroniky, zdravotníctva a automobilového priemyslu. Dáta Matrix kódy môžu uchovávať veľké množstvo dát na malej ploche a sú veľmi odolné voči chybám vďaka použitiu Reed-Solomonovej korekcie chýb.

PDF417

Tento kód vyvinula spoločnosť Symbol Technologies v roku 1991. PDF417 je skladaný 2D kód, ktorý je používaný predovšetkým pre aplikácie, kde je potrebné ukladať väčšie množstvo dát, napríklad v doprave, logistike a na identifikačných preukazoch.

Aztec Code

Vyvinutý spoločnosťou Wellch Allyn v roku 1995. Aztec kódy sú často používané v letectve a pre označovanie cestovných lístkov, pretože dokážu byť čitateľné aj pri nízkej kvalite tlače a poškodenia.

MaxiCode

Tento kód vyvinula spoločnosť UPS v roku 1992 na účely sledovania a prepravy zásielok. MaxiCode kód je navrhnutý tak, aby bol čitateľný pri vysokých rýchlostiach, čo je ideálne pre automatizované triedenie balíkov.

Stacked

Skladané kódy, známe aj ako Stacked kódy, sú špeciálnym typom čiarových kódov, ktoré kombinujú vlastnosti lineárnych a 2D kódov. Tieto kódy sa skladajú z niekoľkých riadkov tradičných lineárnych čiarových kódov, ktoré sú umiestnené nad sebou. Týmto spôsobom vzniká kód, ktorý sa číta ako horizontálne, tak aj vertikálne, čo umožňuje uchovanie väčšieho množstva informácií na menšej ploche v porovnaní s jednorozmernými čiarovými kódmi. Skladané kódy sú využívané v rôznych priemyselných aplikáciách, kde je potrebné ukladať viac dát na obmedzený priestor.
Skladané kódy sú veľmi flexibilné a je možné ich použiť v celom rade aplikácií od maloobchodu cez logistiku až po zdravotníctvo. Ich schopnosť uchovať veľké množstvo informácií na obmedzenom priestore a súčasne byť čitateľné pomocou bežných čítačiek čiarových kódov ich robí veľmi hodnotným nástrojom pre modernú dátovú automatizáciu a sledovateľnosť.

PDF417

Vyvinutý spoločnosťou Symbol Technologies v roku 1991. PDF417 je skladaný 2D kód, ktorý je široko používaný pre aplikácie zahŕňajúce prepravu a logistiku, identifikačné preukazy, lístky a ďalšie dokumenty, kde je potrebné uchovávať väčšie množstvo informácií. Tento kód môže obsahovať niekoľko stoviek znakov v jednom symbole.

Code 16K

Tento kód bol vyvinutý ako rozšírenie Code 128 a umožňuje ukladanie väčšieho množstva dát vďaka skladaným riadkom. Každý riadok obsahuje časť dát, ktoré sú následne zostavené dohromady pri čítaní kódu.

Code 49

Vyvinutý spoločnosťou Intermec Corporation v roku 1987. Code 49 je prvým 2D kódom, ktorý používa skladané riadky. Tento kód bol navrhnutý na uchovanie väčšieho množstva dát na malom priestore a našiel uplatnenie v priemyselných aplikáciách, kde bol kladený dôraz na efektívne využitie priestoru.

3D kódy

3D kódy (trojdimenzionálne kódy), známe tiež ako Bumpy Barcode, predstavujú špeciálnu technológiu tlače a snímania kódov. Tieto kódy využívajú hĺbky záznamu, čo znamená, že sú embosované (vytlačené) a snímanie sa vykonáva na základe zmeny výškových rozdielov, nie na základe jasového kontrastu. Farba značenia teda nie je dôležitá.
Tieto kódy poskytujú niekoľko výhod, ako je odolnosť voči poškodeniu a schopnosť byť čitateľné aj pri nízkej kvalite tlače alebo v náročných podmienkach. Kombinácia 2D a 3D technológií umožňuje ešte väčšiu flexibilitu a spoľahlivosť v rôznych priemyselných aplikáciách.

Bumpy Barcode

Tento kód je embosovaný a je snímaný na základe výškových rozdielov. Využitie nájde najmä v aplikáciách, kde je mechanické namáhanie, napríklad na súčastiach strojov, v automobilovom priemysle a na platobných kartách.

Dot Peen Marking

Tento typ značenia vytvára kód pomocou malých bodov alebo odtlačkov do povrchu materiálu. Je často používaný v priemyselných aplikáciách, kde je potrebné trvalé a odolné značenie, napríklad na kovových dieloch.

História vývoja kódov

1952

Norman Woodland a Bernard Silver patentujú prvý čiarový kód.

1968

Vyvinutý Code 2 z 5.

1972

Codebar vyvinutý pre knižky. Hlavní predajcovia ho začínajú používať na skúšku.

1973

UPC kód (Uniform Product Code) je určený ako základ pre UPIC kód a je používaný pre maloobchod v USA.

1974

Prvé komerčné skenovanie čiarového kódu prebieha v supermarkete Marsh v Ohiu, USA.

1977

Vytvorený kód Code 11.

1978

JAN code zavedený ako JIS-X-0501.

1981

ITF použitý na doručenie balíkov v USA. Vytvorený kód Snowflake v spoločnosti Electronic Automation.

1982

Veritec vyvinie Veri Code. V rovnakom roku je predstavený Code 93.

1984

Intermec Corporation vytvára kód Code 49.

1988

Spoločnosť IBM vyvinie binárny kód IBM CODE 412.

1989

Symbol Technologies vyvinie PDF 417. Ted Williams vyvinul viacradovú symboliku v Code 16k

1991

ITF štandard čiastočne prepracovaný. NW-7 a Code 128 zavedený ako JIS-X-0503. Vytvorený kód PDF 417.

1992

Vytvorený Code 1, známy matrixový 2D kód. Maxi Code vytvorený pre špedičnú spoločnosť UPS Code.

1994

PDF 417 registrovaný pod AIMI štandardom. DENSO WAVE vyvinie prvý QR kód. Vytvorený kód Super Code.

1995

Vyvinutý Aztec Code spoločnosti Welch Allyn pánom Andy Longracom.

1996

Dáta Matrix a Maxi Code registrované podľa AIMI štandardu (ISI).

1997

Predstavuje EAN 128 ako štandard. QR kód zaregistrovaný ako AIMI štandard (ITS).

1999

Japonská automobilová asociácia predstavuje QR kód ako štandard pre Kamban.

2000

EAN / UPC, ITF, CODE 39 a CODE 128 štandardizované podľa normy ISO / IEC.

2001

PDF 417 štandardizovaný podľa ISO / IEC.

2003

Čiarové a 2D kódy pre dopravu, prepravu a špedíciu zavedené ako JIS - X- 515.

2004

Micro QR kód pridaný do JIS - X- 510.

2005

Vydané pridelené pravidlá GTIN a sprievodca pre nový kód a použitie pre lieky.

2006

GS1 DataBar RSS štandardizovaný podľa normy ISO/IEC.

2011

Zavedenie QR kódov v platobných systémoch.

2012

Zavedenie GS1 QR kódu umožňuje integráciu viacerých informácií.

2014

Vývoj dynamických QR kódov.

2016

Štandardizácia GS1 DataMatrix.

2021

Integrácia čiarových kódov do blockchainu.

Nechajte výber vhodného aplikátora na odborníkoch

Zaujíma vás cena aplikátorov? Potrebujete zistiť, ktorý konkrétny typ aplikátora je pre vás najvhodnejší? Chcete sa dozvedieť, aká bude návratnosť vašej investície? Kontaktujte nás!